Spisos

Malý pohľad na budúcnosť v našej malej republike. Spočiatku obyčajná sci-fi poviedka, po pár riadkoch... veď uvidíte.

Taká malá báseň, ktorú som napísal pod vplyvom rozhovoru s mojou bývalou spolužiačkou (nie nebojte sa, tentoraz nie som zamilovaný :-)

Peter sa učesal, dal si na vlasy gél a nasprejoval sa najnovším mužským sprejom ktorý si kúpil len nedávno. Uchytil posledný kus. Rýchlo sa obul, hodil na seba koženú bundu, naposledy skontroloval či ma pri sebe všetko potrebné(mobil, kľúče, peňaženka, doklady) a vybehol z domu rovno na autobusovú zastávku.

Nedávno som s niekoľkými študentami z nášho gymnázia absolvoval výmenný pobyt so švédskou experimentálnou školou Frida Skolan. Škola sa nachádza v meste Vänesborg ktoré má iba o päťtisíc obyvateľov viac ako Žiar nad Hronom z ktorého pochádzam.

Po dlhom čase som tu zas a snáď sa tak skoro zase neodpracem. Povinností mám stále viac a viac ale na ten blog si hádam čas nájdem. Zase prinášam poviedku. Mám ich síce kopu ale niektoré si šetrím na rôzne súťaže tak vám prinášam aspoň túto na pobavenie.

Tak sa mi zrazu ozvalo národnostné cítenie keď mi kamarátka vravela že najkrajšie básne sú vo francúzštine. A básnické črevo nedalo pokoja....

Udalosti onedlho nabrali veľmi rýchly spád. Všetko začalo tým že onen strážnik ktorý strážil kozmickú loď vo dne v noci, náhle dostal akýsi epileptický záchvat no po chvíli bolo všetko v poriadku. Po zbežných vyšetreniach sa nič nenašlo. Možno bola chyba že sme ho vtedy nedali skontrolovať aj na magneticko-rezonančný alebo CT prístroj. Isté však je že na druhý deň sa objavil, celý modrý, prudko dýchal a ako sám povedal prudko mu tĺklo srdce. Po chvíli odpadol ale o pár sekúnd sa prebral, mal sklenený pohľad, rozšírené zreničky, na čelo mu vystúpili žili a akoby sa premáhal povedal: „Nastúpte do kozmickej lode.“ Nový strážnik ho v momente zneškodnil a keď sme zistili že hovorí akési nezrozumiteľné slová a opakuje svoj príkaz, dali sme ho doviezť na psychiatrické vyšetrenie a následne do psychiatrického ústavu. Lenže to bola chyba!

Nastúpili sme do terénneho vozidla, ktoré bolo veľmi potrebné, pretože bola práve jar a po topení snehu tu boli cesty veľmi rozbahnené. Po niekoľkých minútach natriasania sa splnila moja zlá predtucha a môj žalúdok už neudržal raňajky. No teraz to už nevadilo, pretože som si stihol otvoriť okno a videl to iba Ján. Nakoniec sme prišli na lesnú čistinu, na ktorej bol hermetický stan.

Stalo sa to pred niekoľkými dňami. Veľmi dobre som si zapamätal ten deň, deň keď sa všetko zmenilo. Zo začiatku to vyzeralo priam úžasne. Lenže nevypálilo to tak, ako malo. Volám sa Schiller. Doktor Josef Schiller, profesor kolínskej univerzity, prednášateľ na katedre biológie a botaniky so zameraním na mikrobiológiu.

Dúfam že to bude aspon trochu vtipné.

akože úvod