Spisos

Toto mesto je postavené pri obrovskom jazere takže hlavný rozdiel medzi Žiarom a Vänesborgom je hlavne ten že kým v Žiari na všetko se*ú holuby, vo Vänesborgu sú to čajky. No a ešte musím spomenúť krásne tehlové a drevené budovy ktoré tvoria celé mesto(kým v Žiari sú akurát tak "činžáky"). Ja ako chlapec z dediny som sa takého mesta desil, no študent u ktorého som býval našťastie pochádzal z malej dedinky asi 20 kilometrov od Vänesborgu. Všetci moji spolužiaci boli nadšený nádhernou prírodou a lesmi ktoré sú vo švédsku. A čo som najviac nenávidel bolo, keď niekto povedal že by tam najradšej šiel bývať. V takých chvíľach som im všetkým vykričal (ako správny národniar:-) iba jedno: "Čo stále máte všetci s tým švédskom? Choďte pár kilometrov od Žiaru a máte to tak isto, ba ešte krajšie!"

Čo som tým chcel povedať? Jednoduchú vec. Väčšina ľudí, ktorí sa nadchýnali krásou švédska boli z mesta a prežili 27 hodinovú cestu autobusom aby sa kochali krásou okolitej prírody ktorú majú aj doma, doslova pár kilometrov od domu. A tu sa pýtam: Kam až musíme zájsť aby sme si uvedomili o čo všetko prichádzame len preto že sa nám ťaží otvoriť oči a poobzerať sa? Prečo musíme uraziť veľkú diaľku len aby sme zistili, že všetky tie úchvatné veci ktoré vidíme a vnímame, sme mohli mať aj predtým a možno sa stačilo len poobzerať? Prečo si vždy uvedomíme čo sme mali až keď to stratíme?

Sám netuším čím to je že my ľudia sme taký nechápaví, taký nesenzibilný, prečo nevidíme, necítime, nepočujeme všetko to krásne čo nás obklopuje. Prečo? Naučme sa preto pozerať na svet okolo nás novými očami, počúvať novými ušami, a cítiť novými prstami, aby nám náhodou neuniklo niečo dôležité, niečo za čím by sme mohli skutočne plakať v čase našich posledných dní. Dôležité je to, aby sme vnímali všetko, čo pre nás pripraví život. Všetko krásne a možno aj to menej krásne, no vnímajme to naplno a vnímajme to teraz, lebo zajtra už možno bude neskoro.