Ako básnici píšu básne?
Donedávna ani ja som to nevedel,
no keď teba som uvidel,
pochopil som, že musia prepadnúť láske.
Láska nešťastná to je,
trhá moju dušu na kusy ako sup dravý,
no ja zabudnem na to a chvíľu som šťastný,
keď pozrú na mňa oči tvoje.
Básnik to nešťastný je tvor,
lebo zamilovaný je a jeho múza o tom ani nevie.
Ja za básne nepokladám verše svoje,
len preto, aby nádej som mal aspoň.
Prečo básnici majú smolu v láske?
To až teraz som pochopil,
keď na tvoju krásu som narazil.
Básnikom bolesť zmierňujú verše básnické.
Básnik vždy múzu potrebuje,
múzu ktorá oslní ho,
a ty si múzou toho,
kto píše ti tieto verše.
Som teda básnik alebo nie?
To ja neviem posúdiť,
môžem však ním byť,
lebo mám múzu, ktorá je lepšia ako ostatné.
Komentáre