Kde bolo, tam bolo, niekedy okolo roku 2628, bola raz jedna programátorská základňa pri Jupiterovom mesiaci Kalisto. Na základni bol kedysi veliteľom istý múdry programátor, ktorý mal jednu dcéru. Jej občiansky kód bol F25876 ale všetci ju volali Popoluška, pretože programovala na svojom pomalom staručkom počítači P-O-P-O-L, 25 GHz, DDR 1024 GB, HDD 1 TB. Mamička jej umrela pri nehode v sektore G28, na vonkajších prstencoch Mliečnej cesty. Programátor sa onedlho nato oženil s istou vdovou, energetickou pracovníčkou, ktorá mala dve antitchnicky nadané dcéry. Ich občianske kódy boli F21A2 a D45A7 ale všetci ich volali Maruša a Kaťuša. Kým programátor žil, popoluška si žila ako v raji. Otecko ju učil programovať a učil ju jazdiť aj na hviezdnom skútri značky Hondra
KR 1500. Programátor však náhle umrel a Popoluška ostala sama. Macocha a jej nevlastné sestry boli na ňu veľmi zlé, a keď sa macocha ako právoplatný dedič stala veliteľom základne, Popoluškino utrpenie sa zhoršilo terabajtovou veľkosťou. Musela robiť najpodradnejšie práce, aké sa nedávali ani tím najslabším robotom. Musela defragmentovať a formátovať disky, čistiť pracovnú plochy, odinštalovať programy a kontrolovať vírusy. A čo bolo ešte horšie, každé ráno vesmírneho času vstávala tri hodiny pred zvyškom dennej posádky aby preprogramovala upratovacie roboty. Všetci z posádky ju ľutovali, ale kým bola jej macocha veliteľkou, nedalo sa nič robiť.
Raz, z čista jasna, našla si macocha v e-mailovej schránke správu od princa, ktorého otcovi patril Veľký Magellanov mrak, nachádzajúci sa hneď vedľa Mliečnej cesty. Princ organizoval veľký intergalaktický pokec so všetkými stanicami na ktorých sú mladé ženy vo veku od 21 do 30 rokov, aby si medzi nimi mohol vybrať nevestu. Podmienkou bola
web- kamera a internet s rýchlosťou aspoň 2,8 Gb/s. Macocha rýchlo poslala dvoch robotov typu Z-320, aby na obchodnej stanici na orbite Marsu nakúpili kvalitné web- kamery a objednali najnovší rýchli internet s modemom od Galaxie Telecomu. Potom začala svoje dcéry učiť programovací jazyk Milénium 3000, v ktorom sa vraj malo komunikovať. Popoluška tento jazyk ovládala ako jedna z mála ľudí na tejto stanici a tak prosila sestry či by sa nemohla aj ona zúčastniť pokecu. Sestry sa jej vysmiali že čo by chcela s tým jej šrotom- počítačom a tak sa nahnevali, že prikázali robotovi technikovi, aby naň vyvinul tlak niekoľkých MPa. Keď Popoluške ostala z počítača len placka, sestry sa jej vysmiali a odišli do chat roomu kde bol zariadený rýchli internet a web- kamery. Popoluška sa veľmi rozplakala, ale vtom jej niekto povedal: „Neplač Popoluška, pomôžem ti.“ Popoluška sa pozrela na osobu ktorá jej to povedala. Vyzerala ako z hnutia hiPCes. Mala šedé šaty a bola celá polepená integrovanými obvodmi a kde, tu aj nejakým tým mikroprocesorom. „Kto ste? Ak ste tu nezákonne, zavolám môjho osobného robota.“ Povedala Popoluška a jej osobný robot typu A-12 sa vtackal do miestnosti. Jednu ruku vláčil po zemi a druhou sa snažil urobiť nejaký pohyb. Nohy ledva zdvíhal a len čo vošiel do miestnosti, zakopol o malého upratovacieho robota, spadol na zem a rozpadol sa až na skrutky. „Neboj sa ma, som tvoja dobrá administrátorka, ktorú si si zaplatila, keď si si vytvorila prvú webovú stránku.“ Administrátorka sa usmiala a Popoluška sa usmiala tiež. Administrátorka švihla niečím čo vyzeralo ako čarovná palička so zvončekom, ale pri bližšom skúmaní zistila že je to len kus wi-fi antény z 21. storočia. Ako administrátorka zazvonila, do miestnosti vošli traja svalnatí sťahováci so škatuľami v rukách. No po bližšom skúmaní ich trhaných pohybov a po zistení že nejedla 3-brit, Popoluška pochopila že sú to iba androidi. Tí škatuľe vybalili a a začali skladať to čo v nich bolo. Popoluška sa zaradovala keď zistila že je to novučičký počítať Inter Outside, 150 GHz sa kvantovým mikroprocesorom, DDR 1024 TB, HDD 80 TB,
Sound Blastat Life s 3D zvukom a grafikou ATI Rodeo 512 GB. Potom Administrátorka pripojila rýchlu web- kameru a skvelí modem s rýchlosťou až 5,2 Gb/s. Ešte však popolušku varovala, aby sa z internetu odpojila najneskôr o 12 hodine vesmírneho času, pretože jej volací program 12 a dosť vtedy ukončí platnosť.
Popoluška sa okamžite pripojila a keď princ zbadal na zozname prihlásených nick Popoluška32, začal sa s ňou rozprávať. Nakoniec sa celý čas rozprával iba s Popoluškou a jej mierne zaostalé sestry ostali opustené. Zrazu ju však jej robot zo zeme varoval že už je dvanásť hodín a pretrhol si membránu na reproduktore. Popoluška sa rýchlo odpojila, no zabudla sa odhlásiť z pokecu a tak ju princ mohol vystopovať. Keď zistil, kde je Popoluškin počítač, nasadol do kozmickej lode a s ním aj jeho dvaja verní, navigátor a strelec. Princ nastavil hyperskok a objavil sa v Slnečnej sústave pri vesmírnej stanici kde bola Popoluška. Macocha sa však dozvedela, čo sa stalo a tak Popolušku nahnala do skladu zbytočností a nastavila trojvrstvové silové pole pre prípad že by sa Popoluška snažila dostať von. K silovým poliam sa zanedlho síce doplazila ruka Popoluškinho robota, ale keďže nedočiahla na vypínač iba tam tak ležala a klepkala prstami, z ktorých jeden klepkal o pár metrov vzadu kde sa odtrhol. Princ pristál na vesmírnej stanici a macocha mu rýchlo podstrčila jednu zo svojich dcér, ale keď princ zbadal že jej prsty sú príliš tučné na Popoluškinu klávesnicu, vynadal jej tak že po ňom skoro skočila strážna služba a dcéra odišla. Prišla aj druhá macochina dcéra, ale tá zase nepoznala programovací jazyk Milénium 3000. Princ sa na ňu pozrel tak, že keby pohľad vraždil, Slnko by sa zmenilo na supernovu. Aj druhá macochina dcéra s hanbou odišla. Princ však tentoraz oskenoval odtlačky prstov na klávesnici a porovnával so všetkými osobami na palube. Ale keďže odtlačky macochiných dcér z pamäte PDA okamžite vymazal, prístroj nenašiel ani jednu zhodu. Vtom sa ozval Popoluškin robot: „Chr- chr- chr- chr, v sklade väznia pekné dievča, porovnajte odtlačky prstov.“ Ale robot to nepovedal vo veršoch pretože poéziu nemal naprogramovanú, hoci mu ju macocha vtĺkala do hlavy kladivom. Princ a jeho dvaja verní išli teda do skladu. Keď zakopol o ruku, začala klepkať prstami o čosi veselšie. Princ chcel oslobodiť Popolušku, ale nevedel prístupový kód a hoci bol dobrým programátorom, do systému tejto stanice sa nedokázal nabúrať lebo používala ochranný systém FireWarr 5.11 ktorý bol úplnou novinkou na trhu. No potom jedného z pomocníkov niečo napadlo, zdvihol robotickú ruku a priložil ju k číselníku. Ruka sa potešila a naťukala prístupový kód. Posledné číslo však chýbalo lebo ruke chýbal jeden prst, ktorý sa však snažil doplaziť. Ten prst zdvihol druhý princov pomocník a prst ťukol do posledného čísla.
Silové polia sa zrušili a keď princ oskenoval Popoluškine odtlačky prstov a zistil že je to tá ktorú hľadal, padli si do náručia a odišli spolu do princovho kráľovstva. Princ vzal aj Popoluškinho robota a jeho technici sa ho potom snažili dať dokopy aj keď taký robot sa naposledy vyrobil pred pol druha storočím. A macocha s dcérami? Od hnevu rozbili Popoluškin počítač, ale keďže bol zapojený v elektrickej sieti, dostali taký elektrický šok že z nich ostala len kôpka popola. A to je koniec. Dobrú noc a pekné sny, milé deti.
Spisoš
Komentáre